reklama

Abeceda chutí – Písmeno „ S/Š“

Šči da kaša – pišča naša, šči a kaša – strava naša. Toto ruské príslovie vzniklo za čias cára. Kapustová polievka šči a obilná kaša nepatrili k pochúťkam stolov na cárskom dvore. Táto prostá strava bola súčasťou každodennej stravy

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

„My, keď ideme s manželom cez Viedeň, zakaždým sa stavíme na Naschmarkte a vždy si dáme v ruskom stánku šči, alebo boršč“ – rozprávala u nás moja teta z Nemecka, keď nás prvýkrát navštívila po revolúcii v Bratislave (vtedy som ju videla tretí krát v živote asi po tridsiatich rokoch). „Boli ste tam, že? A ochutnali ste tú polievku, že?“ – dodala. Váhavo som prikývla, že áno, lebo sme tam síce boli, ale v ruskej reštaurácii sme sa nepristavili. Bolo mi to trápne vysvetľovať a moja teta blahosklonne zmenila tému.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Jedna vec je istá. Celý život som o polievke šči počúvala väčšinou prima fóry a asi by pre mňa táto polievka zostala najmenej zaujímavým jedlom, nebyť knihy, ktorá ma upútala v jednom kníhkupectve. Boli to Čechovove „Humoresky“, ktoré ma zaujali hneď pri prvých riadkoch spôsobom akým boli napísané. Objavila som schopnosť Čechova vtiahnuť čitateľa svojím humorom do svojho sveta. Čo ma však asi zaujalo najviac boli opisy ruských jedál, lahôdok a hostí, ktorí tieto lahôdky s pôžitkom jedli. Boli natoľko sugestívne, že dodnes neviem na ne zabudnúť. Priam som cítila chuť a vôňu delikatesných jedál ruskej kuchyne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 (Čechov nebol jediný majster slova, ktorý dokázal pri opise ruských dobrôt u človeka rozhojdať aj živú predstavu chutí a vôní. Takými boli aj Tolstoj, alebo Gogoľ. A konkrétne téma polievky Šči zostáva témou umelcov aj dodnes. Divadelná hra súčasného autora Vladimíra Georigijeviča Sorokina je tak trochu sci-fi a má prostý názov „Šči“. V krajine vládne strana zelených a varenie i konzumácia mäsa sú zakázané. Za zabitie kuraťa sa sedí štyri roky. A jediné zmrazené vzorky originálu polievky šči na svete sú predmetom súperenia gangov v podzemí, kde tajne žijú kuchári – majstri starého ruského kulinárskeho umenia.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Dojmy z Čechovových Humoresiek ma neskôr ovplyvnili v momente, keď som si objednávala knihy v nakladateľstve „Lidové nakladatelství“. Ako som si vypisovala objednávku, zbadala som v ponuke poznámku, že ak si objednám knihy v tej a tej hodnote, obdržím „Neprodejnou členskou prémii“, t.j. – knihu „99 specialit sovětské kuchyně“. To znamenalo, objednávku rozšíriť. Problém, ktorý ma nemohol zastaviť. Objednala som si ešte jednu knihu. Zásielka dorazila – ale – bez „neprodejné členské prémie“. To ma totálne vytočilo a okamžite som im ako členka Lidovéh nakladatelství zaslala svoju sťažnosť. Stalo sa to, čo som nečakala. Poslali mi ju. A ja dodnes sem-tam po nej siaham a podľa nej varím. Je v nej totiž všetko. Od polievok, cez zaváraniny až po koláče. Je veľmi pestrá, táto knižočka malého formátu, ale nájdete v nej recepty ruské, azerbajdžánske, ukrajinské, arménske atď. Proste z celého bývalého Sovietskeho zväzu. Samozrejme je tam aj šči, ktorá sa pripravuje rôznymi spôsobmi. Raz napríklad s mäsom, raz bez mäsa, raz so zeleninou, raz s hríbmi, raz so smotanou, raz bez nej. To, čo v nej ale nesmie nikdy chýbať, je kapusta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Dôležité však je, že som nakoniec naozaj ochutnala pravé ruské šči vďaka mojej milej tete, ktorá síce emigrovala do Nemecka, ale keď prišla na Naschmarkt do Viedne, tak si vždy dali so strýkom šči. Podelili sa s nami o tento zážitok a ja som hneď ako to bolo možné, využila túto príležitosť tiež. Bolo to pred Vianocami a my sme si vyrazili na nákupy. Vo vianočnej atmosfére sme prechádzali Naschmarktom, vyberali sme si rôzne lahôdky, dokonca sme si tam kúpili aj stromček. A nakoniec – ruský stánok, pred ktorým v mrazivom vzduchu stáli presklené pulty s kaviárovými chlebíčkami, kýbliky s ruským šampanským a iné lahôdky. Vnútri boli len tri stolčeky. Ale mali sme šťastie, mohli sme si sadnúť a objednať si. Ja polievku šči a manžel, tuším boršč. Pri jednom zo stolčekov sedela mladá, šarmantná Ruska (evidentne tam bola doma) a vedľa nej šarmantný postarší Rakúšan s bielou bradou. Spoločnosť si veselo štebotala a my sme degustovali pravú ruskú polievku. Tá moja bola husto posypaná čerstvým kôprom, ktorého vôňa sa miešala s vôňou úžasného vývaru pod ním. Po tom, čo sme si vychutnali ruské jedlo aj ruskú atmosféru, vyšli sme z nej späť do prostredia Tafelspitzu, Sacherovej torty a Mozartových gulí. A zvnútra ma hriala polievka, dobrý pocit z toho, že som ochutnala pravé šči a radosť z toho, že svet môže byť taký pestrý.

 A na záver jeden typ. Ak sa chcete niečo dozvedieť o ruskej kuchyni, ale aj o ruskej duši a ruskej histórii, kúpte si knihu od Anyi von Bremzen „Kukuřice, komunismus a kaviár“. Na túto tému lepší „poznávací zájazd“ nezažijete.

Edita Majerová

Edita Majerová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Pracujem ako analytik v nadnárodnej spoločnosti na pracovisku kde platí heslo: čím viac ľudí, tým viac práce a rivality. To má na druhej strane za následok menej osobných vzťahov a osobného života. Tak prečo sa nedeliť o osobný život, či dobré slovo tam, kde nie sú prekážky? Napríklad virtuálne. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu