Tieto čísla uviedla jedna mamička vo svojom blogu Život fitmamy, pre obhájenie toho, že uvarila svojím deťom parené buchty. Jej počin vyvolal vlnu kritiky, ktorá jej vyčítala, že ich nezdravo stravuje. Tu sa len oplatí poznamenať: Účel svätí prostriedky, alebo inak povedané, ako dobre zarobiť na úkor neinformovanosti. Nie. Rozhodne nie som proti celozrnným tyčinkám, ale veľmi ma poburuje, keď sa niektoré mamičky uchyľujú k zaručeným metódam zdravého stravovania a robia si u toho obrovské zásluhy len preto, že to vyhovuje ich pohodliu. Veď uvariť takú pochúťku ako sú parené buchty, to je tak trochu makačka. Tak prečo sa jej nevyhnúť a babrať sa napríklad s pečením, keď máme taký obrovský výber zdravých výrobkov.
Mám už dospelé deti, ale keď spravím parené buchty, či slivkové gule, hlavne v letnej sezóne s čerstvým ovocím, zjedia ich s takou chuťou ako kedysi keď boli malí. My sme neboli iní. Keď som prišla zo školy a ich vôňa sa rozliehala po byte a na sporáku v modrom hrnci, na ktorom bola zvrchu uchytená plátená utierka, bublala voda, okamžite sa mi zbiehali sliny. S napätím som sledovala, ako mama dvíha široký kastról, ktorý bol položený hore dnom na spodnom modrom hrnci a v tej chvíli sa na povrchu utierky začali z hustej pary vynárať biele kopčeky parených buchiet. Tie naše bývali posypané kakaom, alebo orechami s práškovým cukrom a poliate maslom. Keď som sa vydala, obohatila som ponuku a okrem kakaa a orechov pribudol aj tvaroh. Tak ako to poznal z domu manžel.
Týmto jedlom boli poznačené aj naše prázdniny v detstve, ktoré sme často trávili v Košiciach u našej naďmamy. Bývala so strýkovcami na sídlisku Nad jazerom. Okná z ich bytu boli otočené aj na tú stranu, kde sa rozprestiera miestne väčšie jazero. Často sme sa tam chodili kúpať. Ráno, keď sme k nemu vyšli, stála naďmama v okne a kývala nám na cestu. A keď sme prichádzali pod zapadajúcim slnkom domov, stála tam zas, aby nás uvítala. Zdravie jej už neslúžilo a preto ťarcha stravovania niekedy aj 15 ľudí ležala na ramenách našej tety. No tá sa práce nebála a navyše mala veľké organizačné schopnosti. Jedným z jedál, ktoré často varila, boli práve parené buchty. A keďže sme sa nechceli cez obed vždy vracať domov, nabalila buchty do obrovskej misy a poslala strýka k jazeru. Ten ich však veru nevláčil za nami na druhý breh, kde bola pekná piesočná pláž, ale použil loďku, ktorá sa dala vypožičať, hrniec s buchtami do nej naložil a odvesloval za nami na druhý breh. Z vody človeku dobre trávi a my, vyhladnutí sme tú veľkú misu čoskoro vyjedli. Tá sa prázdna zasa naložila do loďky a po vodičke dopravila domov.
Na tieto milé zážitky si vždy spomeniem, keď parené buchty robím, alebo ich vidím robiť, napr. v nejakej relácii. Rada by som sa s vami podelila o recept, čo pripravovala práve v takomto programe pani, ktorá pochádza z Bavorska. Hovorila o nich, ako o pravých bavorských parených buchtách a ich príprava je trocha odlišná od tej našej. Dali by sa nazvať parené buchty varené v mlieku.
Potrebujeme k nim 50 dg múky, 1 pl cukru, 1 kl soli, kocku kvasníc, asi 2 litre mlieka a asi 20 dg roztopeného masla.
Na cesto použijeme múku, cukor, soľ, kvasnice, maslo a 1,5 dl vlažného mlieka. Všetko spracujeme na vláčne cesto podobne ako u halušiek. Nemá byť veľmi tuhé. Cesto necháme vykysnúť.
Do veľkého hrnca nalejeme zvyšné mlieko necháme zohriať na ohni a potom k nemu pridáme vanilkový cukor, trošinku soli a 2-3 pl cukru. Keď potom mlieko začína vrieť ale ešte nebublá, naberieme lyžicou nie veľmi veľké kôpky cesta a vkladáme do mlieka. Hrniec prikryjeme a buchty sledujeme. Keď sa začnú otáčať, vtedy sú hotové, čo trvá asi 10 minút.
Medzitým roztopíme maslo, buchty vyberieme z mlieka, uložíme na tanier, posypeme ich cukrom a orechami a polejeme maslom. Veľmi chutné a krehké buchtičky si vás určite získajú. Guten apetit!