Nemal inú voľbu. Bola to podmienka, ktorou si obaja zachránili život pred nepriateľom.
Iný príklad s jablkom, tentokrát z Biblie, nám rozpráva príbeh Adama a Evy. Aj tu hrala hlavnú úlohu voľba. Eva jedla zo zakázaného stromu ovocie, najčastejšie označované ako jablko, aby si zaistila lepšiu budúcnosť. Svoju dôveru dala hadovi. A to bola zlá voľba. No to ešte nebolo všetko. Svojím rozhodnutím postavila pred voľbu aj Adama, svojho muža. Prestúpi Boží zákaz a ochutná ovocie, aby vyhovel Eve? Ťažké rozhodnutie! Buď – alebo. Niet úniku. Hlavne, ak ide o tvojich blízkych. Pretože rodinu, tú si nevyberieš.
Takéto myšlienky ma napadali v tomto pohnutom týždni, keď sa človek chtiac – nechtiac, musí konfrontovať s rôznymi pravdami a polopravdami, kde hlavným jablkom sváru sú peniaze a majetky. Môžeme a nemusíme im uveriť. Proste záleží na človeku a jeho voľbe. No tiež mám rodinu, kde je možnosť voľby vylúčená. Napríklad. Mala som babičku a babičku. U tej prvej som strávila väčšinu letných prázdnin. U tej druhej sa mi pošťastilo byť na prázdninách jediný raz. Aj to som dostala úpal a 2 dni som bola v posteli. Celý pobyt bol tak trochu rozpačitý a keby sa neuskutočnil, asi by sa nestala žiadna tragédia. Na návšteve, bola častejšie ona u nás, ako my u nej. Ale viackrát sme precháchádzali spolu s rodičmi okolo malebného miestečka, kde naša moravská babička bývala a vždy sme sa u nej zastavili. Na jednej z našich rýchlych návštev nám pripravila dobrotu, ktorú som predtým nikdy nejedla ani nevidela.
Musím poznamenať, že moravská babička bola veľmi šikovná. Za krátku chvíľu pripravila parádny zákusok. Jablká plnené orechami. V záhradke obrala jabĺčka, ošúpala ich, ale nerozkrojila. Ich vnútro vydlabala, takže z nich boli nakoniec biele gule s otvorom v strede. Do otvorov napchala mleté orechy, maslo a cukor a milé jablká šupla do trúby. Keď sa upiekli, nechala ich vychladnúť, postavila ich na dlhý, elipsovitý porcelánový tanier a poliala ich čokoládovým pudingom. Vtedy som ich zbadala prvýkrát. Položila ich totiž v obyvačke na starožitný príborník, aby puding pekne zatuhol. Vyzeralo to veľmi efektne. Stáli tam ako čokoládové bábiky a elegantne tuhli. Veľmi som bola zvedavá, čo z toho bude, lebo som ich prípravu predtým nesledovala. Moje očakávania boli nadmieru uspokojené. Keď nám ich babička servírovala, nabrala každému jedno jablko poliate pudingom a navrch nastriekala šľahačku. Stáli tam na stole ako princezné v plesových šatách.
Veľmi rada na to spomínam, lebo to bola navyše dobrota, ktorú som už ako dieťa, dokázala pripraviť u nás doma v našej kuchyni. Jednoduchá príprava, u ktorej sa nedá nič pokaziť a navyše má veľmi efektný výsledok.
Už som spomínala, že moja moravská babička bola veľmi šikovná žena. Vedela sa otáčať v dome, v záhrade, za sporákom aj za šicím strojom. Bola perfektná krajčírka. A bola tiež trochu sekera, lebo život sa s ňou nemaznal, no možno, keby som s ňou strávila viac času, inšpirovala by ma ešte v mnohých veciach. Žiaľ, ako som už spomenula, sú veci, o ktorých nemôžeme rozhodovať. A tak len dúfam, že jablko nepadlo ďaleko od stromu a trocha tej šikovnosti som zdedila aj po nej.
Na druhej strane, sú veci, o ktorých rozhodovať môžeme a asi by sme aj mali. Nevzdávajme sa takýchto príležitostí. Nie je v ľudských silách spraviť zo zeme raj. To dokáže len Pán Boh. No určite nebuďme ľahostajní a rozhodujme o svojom živote vždy, keď je to možné.