Abeceda chutí od A po Z – písmeno „I“

Autor: Edita Majerová | 5.2.2020 o 22:47 | Karma článku: 2,28 | Prečítané:  238x

Skubanki, vdolky, buchteln, liwanzen, golatschen. To je len pár príkladov preberania slov cudzieho pôvodu do domácej slovnej zásoby. Konkrétne z češtiny do nemčiny. Používali sa už „za císaře pána“. 

             Rakúšania si tak vo svojej reči nahradili slová, ktorých ekvivalent v ich rodnom jazyku neexistoval.  A to sme zatiaľ len pri češtine. No kuchyňa rakúsko-uhorskej monarchie bola ovplyvnená aj kultúrami iných národov. Rakúsko-Uhorsko spájalo Maďarov, Čechov, Balkán či Taliansko priamo v kuchyni panovníckeho dvora. Krásna cisárovna Sissi mala naozaj maškrtný jazýček a neváhala pochutnať si na dobrotách z celej monarchie. Vždy veľmi dbala na svoj zovňajšok a pravidelne cvičila. A keď uznala za vhodné, držala veľmi prísnu diétu, ktorej cieľom bolo dosiahnutie ideálnej váhy 50 kg pri výške 170 cm. No keď nastali cirkevné sviatky a s nimi pôstne obdobie, veľmi radi so svojím manželom, cisárom Franzom  Josephom, vymenili mäso za také jedlá, aké som spomínala v úvode.

                Láska ku sladkostiam sa u tohto manželského páru prejavovala od samého začiatku ich spoločného života, keď sa zoznámili  v kúpeľoch Ischl. Ani jeden tam z nich nebol náhodou, aj keď kvôli panovníkovmu záujmu pôvodne merala cestu do kúpeľov  hlavne Sissina staršia sestra Helena. Srdce následníka trónu však opantala, vtedy pätnásťročná, mladšia dcéra bavorského vojvodu. O necelý rok sa stala jeho manželkou a kúpele Ischl sa stali ich obľúbeným miestom. Pravidelne ho navštevovali v strede leta. Prechádzky, poľovačky, dobré jedlo. Tak trávili čas oddychu. A čo sa sladkostí týka,  boli pravidelnými odberateľmi slávnych zákuskov cukrára Johanna Zaunera. Medzi Sissine obľúbené zákusky patrili išelské tortičky.

                Ako dieťa si pamätám, že naša mama si raz priniesla od svojej mamy malú, dosť opotrebovanú brožúrku s receptami. Bola celkom rozpadnutá a ako bolo na nej dobre poznať, aj často používaná. Ale ona ju mala odloženú vo fólii a chránila si ju ako oko v hlave. Toto dielko bolo vytlačené ako reklama na prášok do pečiva značky Odin. Na titulnej strane bola kreslená detská tvárička s bacuľatými líčkami  v kuchárskej čapici. Dnes má čestné miesto v mojej knižnici.  Od tých čias sa na našom sviatočnom stole objavovali „išler fánk“. Čo vlastne boli išelské tortičky. Recept je rovnaký ako pri „ischler Törtchen“, len náplň sa líši. U tých rakúskych sú tortičky plnené nielen dobrým kyslastým džemíkom, ale aj skvelým krémom. A tu je recept.

Zloženie cesta: 280 g masla, 280 g múky, 140 g práškového cukru, 140 g mletých mandlí, štipka soli, škorica podľa chuti, trocha rumu.  Zloženie krému: 160 g masla, 2 PL práškového cukru, 80 g roztopenej kvalitnej horkej čokolády, trocha rumu. Plus, potrebujeme čokoládovú polevu a trocha pistácií.

Cesto po spracovaní rozvaľkáme a vykrajujeme z neho kolieska. Po ich upečení jedno z nich potrieme džemom (skvelý je domáci marhuľový, alebo ríbezľový). Druhé potrieme krémom. Obe kolieska spojíme, polejeme čokoládovou polevou a posypeme nasekanými pistáciami.

Moja mama dávala navrch olúpanú mandličku. Aj keď boli jej tortičky len s džemom a nebol v nich rum, boli to delikatesy. Cesto rozvoniavalo už vtedy, keď ho miesila a keď dala do trúby plech s povykrajovanými kolieskami, o chvíľu sa už šírila sladká vôňa pečiva po byte. No nielen po byte, až von na schodisko pred bytom. Ba čo viac, keď ste nastúpili v našom vchode do výťahu v čase, keď moja mama piekla, tak ste vábivú vôňu pocítili už vo výťahovej kabíne, lebo ju nasala cestou na treťom poschodí, kde sme bývali. Ej veru, inakšie sme sa mi kedysi zdieľali so susedmi! Stačilo navariť, či napiecť a každý vedel, čo bude mať kto na večeru.

Cukrár Zauner bol skvelý umelec svojho remesla. Vedel pospájať chute, ingrediencie tak, že keď ich ochutnali na cisárskom dvore, olizovali sa až za ušami. Oplatí sa jeho umenie vyskúšať.  Napríklad s týmito tortičkami. Nie sú náročné na prípravu. Treba len trocha času a lásky. Som presvedčená, že tí, čo ich potom ochutnajú pri vašom stole,  budú tiež všetci mľaskať blahom. A nemusíte cestovať až do Bad Ischl. (Aj keď to tiež nie je zlý nápad.)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?