Abeceda chutí od A po Z – písmeno „G“

Autor: Edita Majerová | 5.1.2020 o 20:38 | Karma článku: 1,49 | Prečítané:  392x

          „Tvoje jedlo nech je liekom a tvoj liek, nech je tvojím jedlom.“ Autorom tohto výroku je, najslávnejší lekár staroveku a otec medicíny, zakladateľ racionálneho lekárstva menom Hippokrates. 

              To, že sa Gréci stravujú zdravo je známe. A určite má na tom zásluhu aj tento slávny lekár. Stravovať sa ako Gréci je dnes oveľa ľahšie ako kedysi. V dnešných „kulinárskych“ časoch, keď si môžeme v bežných predajniach potravín kúpiť ingrediencie pre stravu akejkoľvek svetovej kuchyne, môžeme variť každý deň inak. Raz ako Číňania, inokedy ako Indovia, či Gréci. V minulosti to také jednoduché nebolo. No predsa existovali jedlá, ktoré sa dali uvariť podľa, napríklad, gréckych receptov, pretože suroviny k nim boli dostupné aj v minulosti. Napríklad v mojom detstve.  

                Hovorím o tradičnej gréckej citrónovej polievke s ryžou, ktorá sa volá Avgolemono a ktorá sa odporúča dávať deťom i dospelým, keď sú nachladnutí, alebo ich gniavi chrípka. Ja ju celý svoj život poznám pod názvom Grécka polievka. Vždy si na ňu spomeniem, keď som chorá. Nielenže je mimoriadne lahodná, ale naozaj osvieži chorobou unavené telo. V mojom  detstve bola svetlým bodom počas zdĺhavej rekonvalescencie pri angíne, či chrípke. Keď som  zacítila už len vôňu, ktorá sa šírila z kuchyne pri jej príprave, zalial ma pocit blaženosti. Stačila jej aróma a hneď  ma dokázala  nakopnúť. Neviem, či sa varila už v Hippokratových časoch, ale som presvedčená, že keď hovoril o jedle ako lieku, tak potom hovoril aj o podobnej polievke. A keďže to bol človek mimoriadne inteligentný a vzdelaný a patril k váženej rodine, kde sa medicínou zaoberal už jeho otec a dedo, určite mu bola venovaná veľká starostlivosť v každom čase. A viem si predstaviť, že keď bol chorý, tak mu podobnú polievku varievala jeho mama. Neviem, či presne podľa nasledovného receptu, ktorý je trošku prácny,  ale určite sa jej veľmi podobala.

                Základom tejto polievky je 1 liter dobrého slepačieho vývaru (alebo aspoň vývaru z kocky). Po uvarení vývaru slepačie mäsko vyberieme z polievky. Do vriacej polievky prihodíme umytú ryžu (30 g) a varíme na miernom ohni 10 až 12 minút tak, aby sa ryža nerozvarila, aby zostala – ako Taliani hovoria – al dente.

                Šťavu z jedného citróna precedíme. Z polievky odoberieme 5-6 lyžíc vývaru, ktorý vychladíme. Jedno vajce do peny vyšľaháme, pričom doňho po kvapkách pridávame citrónovú šťavu a nakoniec po troškách !vychladený! vývar (inak by sa nám polievka zrazila). Na konci tohto procesu máme dosiahnuť krémovú konzistenciu.

                Polievku v hrnci medzitým stiahneme z ohňa, aby nám nevrela, nesmie byť celkom horúca. Po chvíli do nej tenučkým prúdom prilievame našu krémovú vaječnú zmes. Polievku  pritom  neustále prešľahávame metličkou, inak sa vajcia v nej zrazia.

                Nakoniec do polievky vložíme na kocky nakrájané pekné kúsky mäsa, podľa chuti pridáme čierne korenie, prípadne dosolíme. A môžeme prestierať.

                Vrele odporúčam vyskúšať tento recept, ak si už podľa neho túto skvelú medicínu doma dávno nevaríte. Neváhajte! Hippokrates tiež síce povedal, že ničnerobenie je často ten najlepší liek, ale vtedy určite  nemyslel na túto polievku a nebol prechladnutý. Držme sa radšej jeho výroku, ktorý uvádzam ako posledný: „Snaha udržať si zdravie: nejesť do sýtosti, nebáť sa námahy.“

 

 

 

.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?