Abeceda chutí od A po Z – písmeno „F“

Autor: Edita Majerová | 30.12.2019 o 1:23 | (upravené 30.12.2019 o 19:47) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  304x

„Poďme, zostúpme a zmäťme im reč, aby sa medzi sebou nedorozumeli!“ (Biblia, Kniha Genezis 11. kapitola, 7. verš)

         Aké veľké bolo moje prekvapenie, keď som na  stránkach internetu našla niekoľko receptov na fučku. Jeden recept bol označený ako tradičné podpolianske pyré obohatené o masť a cibuľku. Pri inom recepte toto jedlo zapíjali sladkým, inde kyslým mliekom, inde ho zas posýpali bryndzou. Toto jedivo som v detstve prvý raz ochutnala ako stravu typickú pre kraj, z ktorého pochádzal môj otec. A tým krajom veru nie je Slovensko. Ktože ho vie, kde ho vlastne vymysleli? V akom kraji, či krajine a akým jazykom sa v tamojších kuchyniach hovorilo?

            Môj otec pochádzal z Moravsko-sliezskeho kraja. A v ich kuchyni sa hovorilo česky, slovensky, maďarsky a šlonsky. Multikultúrna família. Ale k tomu sa vrátim neskôr.

            Fučka bola jedlom detských liet môjho otca.  Značnú časť obdobia detstva prežil u svojich starých rodičov na „Šlonsku“, v oblasti Sliezskych Beskýd. Na území, ktoré sa  rozkladá sčasti v Česku a sčasti v Poľsku. Kultúry oboch krajín sa tu prelínajú a to platí aj pre ich kuchyňu.

            Takže späť k fučke. Celkom prosté a jednoduché jedlo. V prvej etape k nemu stačia zemiaky, ktoré sa do mäkka uvaria v slanej vode. Voda sa zleje a zemiaky sa popučia (dnes asi skôr rozmixujú) na kašu. Primieša sa k nim polohrubá múka, na 1 kg zemiakov asi 4-5 polievkových lyžíc, tak aby masa nestratila konzistenciu kaše. Potom už len vrátime hrniec na oheň, ak treba kašu ešte ochutíme soľou a za stáleho miešania asi minútku povaríme. Kaša nám bude v hrnci pekne „fučkať“, ako malé sopky. U nás sa fučka nakoniec naložila na vymastený plech a po povrchu sa poliala opraženou cibuľkou a nechala doružova zapiecť. K tomuto chutnému a lacnému jedlu sme popíjali kyslé mliečko.

            Nuž biblický príbeh, spomínaný na začiatku môjho článku pripomína, že sa na zemi kedysi hovorilo jedným jazykom a že človek o túto prednosť prišiel vlastným „umom“. No niektoré jedlá sa napriek tomu udržali asi na viacerých miestach našej planéty rovnaké.

À propos  - otcova matka, moja babička,  pochádzala zo „Šlonska“. Dedo pochádzal od Serede a volal sa Žurek, čo je meno veľmi typickej poľskej polievky, ktorá sa v Poľsku varí na Veľkú noc. Keď sa brali, dedo vedel lepšie maďarsky ako slovensky a o podobnej polievke ani nechyroval. No mohol si taký človek zobrať za ženu niekoho iného ako nevestu, čo doma hovorí po poľsky?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prieskum preferencií: OĽaNO stále rastie, Kiska predbehol PS/Spolu

Matovičovi výlet do Cannes zrejme pomohol. V najnovšom Focuse rástol najviac.

Ako John Williams spravil z Darth Vadera ikonického zloducha

Prečo je hudba temnej strany sily taká podmanivá.


Už ste čítali?